O intenzívnej krátkodobej dynamickej psychoterapii...

ISTDP je medzinárodne zaužívaná anglická skratka pre intenzívnu krátkodobú dynamickú psychoterapiu - metódu, ktorú vyvinul Habib Davanloo, psychiater a psychoanalytik pôsobiaci na McGillovej univerzite v Montreale. Davanloo chcel zintenzívnením terapeutického procesu zvýšiť účinnosť psychoanalytických intervencií. Svoju techniku postupne rozvíjal prostredníctvom systematického štúdia videonahrávok terapeutických sedení od 60. rokov 20. storočia. Davanloo okrem iného sledoval prejavy aktivácie somatického a autonómneho nervového systému v reakcii na určité typy psychoterapeutických intervencií u rôznych klientov, čo viedlo k prispôsobeniu ISTDP špecifickým potrebám a osobnostnej štruktúre jednotlivých klientov. K rozvoju ISTDP významne prispel aj britský psychoterapeut David Malan, ktorý (vychádzajúc z analytických prác K. Menningera a H. Ezriela) rozpracoval koncept trojuholníka konfliktu a trojuholníka osoby (tzv. Malanove trojuholníky, pozri obrázok), ktoré, požívané v juxtapozícii, pomáhajú terapeutom orientovať sa v prenosovom procese a zamerať intervenciu na oblasti, ktoré sú pre aktuálne problémy klienta najviac relevantné. Vďaka technickým inováciám Davanlooa a Malana sa intervencie psychoanalytickej psychoterapie začali opierať o vedeckejšie základy, stali sa sofistikovanejšími, cielenejšími a výrazne sa skrátil čas liečby.

 

Teoreticky je ISTDP založená na psychoanalytickej metapsychológii a teórii vzťahovej väzby Johna Bowlbyho. Vychádzame z toho, že psychické ťažkosti a vzťahové problémy často pramenia z ranej psychickej traumy, následkom čoho bola určitým spôsobom narušená väzba medzi dieťaťom a jeho hlavnými vzťahovými osobami. Narušená vzťahová väzba vedie k rozvoju obranných mechanizmov proti bolestivým a stresujúcim emóciám. Tieto obranné mechanizmy majú spočiatku ochrannú funkciu, ale nakoniec vedú k sebadeštruktívnym vzorcom, ako sú ťažkosti s pochopením a primeranou starostlivosťou o vlastné potreby, vzťahové problémy a/alebo ďalšie psychické ťažkosti. Pri ISTDP je prvým krokom pomôcť klientovi uvedomiť si a identifikovať emocionálne bloky, ktorých následkom vznikajú tieto limitujúce a v každodennom živote prežívané ťažkosti. Dôležité je tiež umožniť utvorenie blízkeho a dôverného vzťahu medzi terapeutom a klientom, ako základnej podmienky pre budovanie prostredia, ktoré uľahčuje proces poznávania obrán tvoriacich prekážku pri kontakte s vlastnými pocitmi a hľadania konštruktívnejších alternatív vzťahu so sebou. Keď si klient dovolí prežívať tieto pocity, často sa výrazne zníži fyzické napätie, úzkosť a iné fyzické/psychické príznaky. Následne pokračuje liečebný proces, v ktorom možno naplno prežívať emócie, ku ktorým predtým nemal prístup, až kým je možné fungovanie bez deštruktívnych a obmedzujúcich obranných mechanizmov a klient môže naplno rozvinúť svoj osobnostný potenciál.

Liečba je teda jasne zacielená a terapeut v jej procese neustále spochybňuje klientove limitujúce obranné mechanizmy, ale zároveň ho empaticky sprevádza pri prežívaní bolestivých pocitov. Hoci má ISTDP svoje korene v klasickej psychoanalýze, v mnohom sa od tohto pôvodného smeru líši. ISTDP terapeut je skôr aktívnym zástancom zmeny než neutrálnym pozorovateľom. Namiesto interpretácií sa terapeut spolieha na neinterpretačné techniky, ako napr. povzbudzovanie klienta ku kontaktu s vlastnými pocitmi, prevzatiu plnej zodpovednosti za ním žiadanú zmenu, konfrontácia s možným odporom klienta voči zmene. Pri ISTDP je dôležité otvorené a dôverné partnerstvo medzi terapeutom a klientom, pričom obe strany sa snažia plne zapojiť do riešenia ťažkostí klienta.